Známa módna návrhárka Coco Chanel sa narodila ako Gabrielle Bonheur Chanel 19. augusta 1883, v Saumur vo Francúzsku. Jej matka zomrela, keď mala šesť rokov a jej otec, podomový obchodník, zostal sám s piatimi deťmi. Tie rýchlo posunul príbuzným a Coco sa dostala do sirotinca katolíckeho kláštora, kde sa vyučila za krajčírku. Keď mala 18, opustila sirotinec a začala pracovať pre miestneho krajčíra.
V 23 rokoch sa stala milenkou dediča Etienne Balsana a presťahovala sa do jeho zámku, kde žila tri roky. Tu začala vo svojom voľnom čase navrhovať a vytvárať klobúky, čo sa potom premenilo v komerčný podnik. Čoskoro ho opustila kvôli ešte bohatšiemu Arthurovi “Boy” Capelovi, ktorý financoval jej prvé obchody. Obaja títo muži boli nápomocní pri jej prvom podnikaní v móde.
V roku 1910 otvorila Coco Chanel svoj prvý obchod na Rue Cambon v Paríži, kde začala predávať klobúky. Neskôr pribudli obchody v Deauville a Biarritz. Začína robiť oblečenie. Obchody jej šli tak dobre, že v roku 1916 už bola schopná vrátiť Capelovi jeho pôvodné investície. Preferovala uvoľnenú, pohodlnú módu, krátke sukne, ležérny vzhľad, ktoré boli v ostrom kontraste s korzetovou módou populárnou v predošlých desaťročiach.
V roku 1922 bol do sveta vypustený parfum Chanel N°5, ktorý zostáva populárny i v súčasnosti. V roku 1924 Coco Chanel urobila dohodu s bratmi Wertheimerovými – Pierrom a Paulom, ktorí boli riaditeľmi významnej firmy Bourgeois. Tí úplne financovali výrobu, marketing a distribúciu parfumu Chanel N°5. Dostali 70 percent zo zisku, Théophile Bader 20 percent a Coco Chanel 10.
Ďalším revolučným dizajnom boli jej takzvané malé čierne šaty v roku 1920. Čiernu farbu si vzala v súvislosti so smútkom a ukázala sa jej vhodnosť pre elegantné večerné spoločenské odevy.
Hoci mala medzinárodná hospodárska kríza v roku 1930 negatívny dopad na jej spoločnosť, až druhá svetová vojna viedla k uzavretiu podniku. Musela prepustiť svojich zamestnancov a pozatvárať obchody. Počas nemeckej okupácie Francúzska sa zaplietla s nemeckým vojenským dôstojníkom Hansom Guntherom von Dincklage a tak dostala špeciálne povolenie na pobyt vo svojom byte v hoteli Ritz. Toto sa podpísalo pod úpadok jej popularity a následný exil v Švajčiarsku. V roku 1954 sa úspešne vrátila na módnu scénu. Jej prirodzené, ležérne oblečenie opäť upútalo pozornosť.
Napriek pokročilému veku, chorobe a únave Coco Chanel pracovala až do samého konca svojho života, keď v nedeľu 10. januára 1971 v hoteli Ritz zomrela.
Yves Henri Donat Matthieu Saint Laurent bol alžírsko-francúzsky módny návrhár, ktorý je jednou z najväčších a najslávnejších ikon v módnom priemysle. Svetovo preslávený od veku 21 rokov, keď sa preslávil ako Spasiteľ Christian Dior, je mu zaslúžený, že predstavil oblek pre ženy a bol známy pre svoje používanie mimoeurópskych kultúrnych odkazov a nebielych modelov. Narodil sa a vyrastal v koloniálnom Alžírsku. Dior ho prijal ako asistenta, zatiaľ čo Yves študoval v Paríži ako teenager. Jeho svet sa vo Francúzsku stal hrdinom za záchranu spoločnosti po smrti Diora. Jeho svet sa zrútil, keď bol braný do francúzskej armády a prišiel o prácu. V tej dobe prišiel na jeho záchranu jeho milenec, Pierre Berge, a pomohol mu založiť vlastný dom na výrobu couture. Otvoril vlastný módny dom a rýchlo sa vynoril ako jeden z najvplyvnejších návrhárov v Paríži. S úžasným obchodným fenoménom dominovala jeho firma počas 60. až 70. rokov 20. storočia, čím sa stal báječne bohatým. Tlak na slávu a komerčné obmedzenia módy si však vybrala daň. Charizmatický mladý muž sa stal obeťou závislosti a depresie a ustúpil zo sveta, aby žil ako zotavenie. Keď sa stiahol, jeho finančné záležitosti sa dostali pod kontrolu, čo vyvrcholilo predajom jeho impéria štátom kontrolovanej spoločnosti. Bol to renomovaný dizajnér, ktorý zmenil spôsob obliekania žien radom inovácií, ktoré sa dnes považujú za klasiku.
Narodil sa 1. augusta 1936 v Oran v Alžírsku advokátovi a poisťovaciemu maklérovi Charlesovi Saint Laurentovi a jeho manželke Lucienne Mathieu. Bol najstarším dieťaťom rodiny s dvoma mladšími sestrami, Michèle a Brigitte.
Od mladého veku bol nervóznym dieťaťom a väčšinou zostal chorý. Mal veľký záujem na vytvorení zložitých papierových bábik a už od raného dospievania navrhoval šaty pre svoju matku a sestry.
Po ukončení stredoškolského vzdelania v Alžírsku sa presťahoval do Paríža, aby sa venoval kariére navrhovania divadelných kostýmov a dámskej módy. Krátko navštevoval školu módy na Chambre Syndicale de la Haute Couture a získal prvú cenu v medzinárodnej súťaži dizajnu.
V Paríži ukázal svoje kresby Michelovi de Brunhoffovi, riaditeľovi francúzskeho časopisu „Vogue“, ktorý hneď niekoľko z nich vydal. Po stinte na módnej škole bol predstavený legendárnemu módnemu návrhárovi Christianovi Diorovi, ktorý mu okamžite ponúkol prácu vo svojej firme.
V roku 1957 sa stal hlavným dizajnérom Domu kresťana Dior S.A. Po prevzatí funkcie umeleckého riaditeľa spoločnosti Dior začal svoju prvú zbierku pre spoločnosť Ligne Trapéze.
V roku 1960 predstavil elegantný beatnikový vzhľad rolákov a čiernych kožených búnd s kožušinou. V tom istom roku bol počas alžírskej vojny za nezávislosť braný do služby vo francúzskej armáde a prišiel o prácu v Dior.
Jeho milenec Pierre Burge prišiel na jeho záchranu a pomohol mu založiť vlastný módny dom „Yves Saint Laurent“ (YSL) v roku 1962 s finančnými prostriedkami od milionára Atlanty J. Macka Robinsona.
V roku 1966 predstavil legendárny fajčiarsky oblek „Le Smoking“. Medzi jeho ďalšie inovácie patrí číra blúzka (1966) a kombinéza (1968). V priebehu rokov pokračoval v navrhovaní zbierok haute couture YSL a pret-a-porter, neustále prepracovával svoje nadčasové elegantné vzory pre sofistikované ženy.
V októbri 1998 predstavil svoju poslednú kolekciu pripravenú na nosenie pre značku Rive Gauche, ktorú založil pred viac ako 30 rokmi.
V roku 2002 urobil svoju poslednú šou a posledné miesto v módnom priemysle.
Jeho zbierka na jar 1958 takmer určite zachránila podnik Christian Dior S.A pred finančnou ruinou; jeho výtvory, mäkšia verzia Diorovho nového vzhľadu, ho katapultovali na medzinárodnú hviezdu s tým, čo by sa neskôr nazývalo „trapézové šaty“.
V 60. a 70. rokoch 20. storočia spoločnosť popularizovala módne trendy, ako napríklad výraz beatnik; vesty pre mužov a ženy; pevné nohavice; vysoké topánky do stehien; a pravdepodobne najslávnejší klasický oblek pre ženy „Le Smoking“. Fasinizáciou základných tvarov mužskej skrine YSL stanovila nové štandardy pre svetovú módu.
V roku 1983 sa stal prvým žijúcim módnym návrhárom, ktorý bol ocenený Metropolitným múzeom umenia so samostatnou výstavou.
V roku 2001 bol francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom udelený hodnosť „veliteľa Légion d'Honneur“.
V roku 2007 mu francúzsky prezident Nicolas Sarkozy udelil pozíciu „Grand Officier de la Légion d'honneur“.
Bol zapojený do romantického vzťahu s priemyselníkom Pierrom Bergé, s ktorým založil aj vlastný módny dom. V roku 1976 sa manželia romanticky rozdelili, ale zostali obchodnými partnermi.
1. júna 2008 zomrel na rakovinu mozgu vo svojom bydlisku v Paríži po dlhej chorobe. Dostal katolícky pohreb v katolíckom kostole sv. Rocha v Paríži a po kremácii bol jeho popol rozptýlený v marrákešskom Marrákeši v Majorelle Garden.
Najvplyvnejší francúzsky módny návrhár. Narodil sa v Normandii ako druhý v poradí z piatich súrodencov. Študoval diplomaciu na École des Sciences Politiques, po skončení štúdia pracoval ako galerista.
21.január 1905 Granville, Francúzsko
24.október 1957 Montecatini, Taliansko
Rok 1941: začal pracovať u návrhára Luciena Lelonga.
Rok 1946: založil svoj prvý módny dom s pomocou Marcela Boussaca. V roku 1947 uviedol na trh tzv. New Look, ktorý zdôrazňoval ženskosť. Jeho róby mali úzke ramená, zúžený pás, dôraz kládol na prsia a dlhú širokú sukňu. Spôsobil revolúciu v dámskom obliekaní a spravil z Paríža mekku módy. Ženy boli unavené z nosenia vojnových šiat. Vyzerali rovnako ako uniforma.
Rok 1947: uviedol svoju prvú kolekciu s názvom Corolle, ktorá mala úžasný úspech. Bola však pre kritikov kontroverzná a Diorovi vyčítali plytvanie látkami. Ženy ju však milovali aj za cenu, že denné modely vážili vyše 8kg a večerné modely aj 30kg.
Christian Dior sa stal symbolom pre eleganciu vyzdvihujúcu ženskú krásu. V súkromí bol jeho život hektický, mal nedobré vzťahy so svojou rodinou pre svoju homosexuálnu orientáciu. Veľmi zlé vzťahy mal so svojím bratom, dokonca svoju rodinu vydedil.
Zbožňovali farebné ženské sukne. Britská vláda dokonca túto módu zakázala, avšak Dior urobil špeciálnu prehliadku pre anglickú kráľovnú a v roku 1948 sa New Look objavil v časopise Vogue. Jeho obchodná idea bola prezentovať každý polrok novú kolekciu a nový trend. Rafinovane menil trendy, dĺžky sukien aj celé kolekcie. V svojich kolekciách prezentoval spontánnosť, zmyselnosť, eleganciu, štýl a rozoznateľný jav.
„Mať vkus znamená mať svoj vlastný vkus.”
Svoj zmysel pre krásu vniesol aj do sveta vôní. V roku 1947 uviedol na trh svoju prvú vôňu Miss Dior, pri ktorej sa nechal inšpirovať milovanými kvetmi.
„Vášeň ku kvetom, ktorú som zdedil po svojej matke, znamenala, že som bol najšťastnejší medzi rastlinkami a kvetinkami.“
Christian Dior, Paríž, 1953
Rok 1949: uviedol na trh vôňu Diorama, v roku 1953 prvú unisex vôňu v histórii Eau de Cologne Fraîche. Ďalšou vôňou v poradí bola konvalinková Diorissimo. Nasledovala kompletnú starostlivosť pre pánov – Eau Sauvage, ktorá obsahovala okrem parfumu aj vodu pred a po holení, púder, balzam a mydlo. V roku 1972 vznikla kvetinová vôňa Diorella, nasledovala orientálna Dioressence, ktorá bola určená pre zmyselné ženy. V roku 1980 predstavil Dior druhú pánsku vôňu Jules.V roku 1985 spoločnosť priniesla provaktívnu Poison. Nasledovali Tendre Poison, Hypnotic Poison, Pure Poison a Midnight Poison. V roku 1988 sa zrodila pánska vôňa Fahrenheit. V roku 1991 prišla na trh nová vôňa pre ženy Dune. Koniec dvadsiatého storočia znamenal návrat k pôvodným hodnotám a predstavila sa nová vôňa J’adore. Pri kolekcií rúžov Dior Addict sa stala vôňa Dior Addict. Queen of the Night, nasledovala po Dior Addict. Výročie narodenia Diora sa stala príležitosťou na znovuzrodenie Miss Dior s novým názvom Miss Dior Chérie.
Rok 1955: začal produkovať doplnky a dekoratívnu kozmetiku.
„Starostlivosti pri výbere topánok nie je nikdy dosť. Príliš veľa žien si myslí, že topánky nie sú dôležité, ale naozajstný dôkaz o elegancii ženy je to, čo má na nohách.”
Módny koncern Christian Dior SA produkuje Christian Dior Couture, Dior Homme, kolekcie haute couture, pret a porter, doplnky, kozmetiku a parfumy.
Christian Dior upravuje Modelku pred prehliadkou
Zaujímavosti: bol veľmi poverčivý, už v 13tich rokoch bol prvýkrát u veštice, za svoj život konzultoval všetky svoje rozhodnutia u veštice. Jedlo bolo jeho najväčšou vášňou, premýšľal o kariére v kulinárstve.
Zomrel predčasne na infarkt počas pobytu v kúpeľoch v Taliansku.
Po Diorovej smrti sa Yves Saint Laurent stal umeleckým riaditeľom jeho módneho domu a zachránil ho pred krachom.Návrhy boli dokonale prepracované, ako bolo u Diora zvykom, ale Yves ich urobil ľahšie, vzdušnejšie a pohodlnejšie nositeľné, než boli predchádzajúce. Saint Laurent obhajoval dobré meno salóna do roku 1960 kedy sa osamostatnil.
Vzdelanie
1976 - 1980 gymnázium, Humenné
1980 - 1985 Právnická fakulta UK, Bratislava
Životopis
Jej kariéru módnej návrhárky odštartoval vlastnoručne ušitý overal. Ako každé násťročné mladé dievča, aj Lýdia Eckhardt sa chcela páčiť a nosiť pekné veci. Keďže v tej dobe bola ponuka v našich obchodoch mierne povedané obmedzená, rozhodla sa vziať všetko doslova do vlastných rúk. Šila najprv pre seba, neskôr pre kamarátky, až prišiel konkurz do Štúdia módy Emmy Tekelyovej a úplne prvá kolekcia Safari. A odtiaľ už iba krôčik k splneniu si sna o vlastnom salóne. Začínala v suteréne na ulici Mateja Bela v miestnosti s plochou 48 štvorcových metrov. Svoj prvý salón otvorila 2. mája 1991 v Bratislave. Dnes vlastní značku Lýdia Eckhardt Exclusive a Dione a mimoriadne obľúbený salón na najvyššom poschodí domu na Hviezdoslavovom námestí.
Lýdia Eckhardt patrí už pätnásť rokov medzi najznámejšie tváre módneho priemyslu na Slovensku. Každoročne predstavuje svoje nové kolekcie na módnych prehliadkach doma i v zahraničí, prezentuje sa prostredníctvom veľkých spoločenských udalostí. Jej šaty nosí viacero známych osobností politického, kultúrneho a spoločenského života, ale aj jej mama, kamarátka zo školy, či redaktorka módneho časopisu. Móda nie je totiž len na pozeranie, ale najmä na to, aby ju ľudia nosili. A šaty od Lýdie Eckhardt ženy nosia a radi. Určite aj preto, že pani Eckhardt sa rada inšpiruje ľuďmi samotnými. Všíma si ich, individuálne reaguje na ich potreby, trendy hľadá na ulici, najmä tej talianskej. Vo svojej tvorbe sa riadi krédom Coco Chanel: "Ten, kto vojde do môjho domu, musí sa stať mojím priateľom." A skutočne, Lýdia Eckhardt je veľmi priateľská a príjemná žena od prvého kontaktu. Ako sama hovorí, módny salón je úplne iná forma predaja ako obchod. Panuje v ňom akýsi tretí rozmer, istá forma povznešenosti, keď módna návrhárka do každého modelu vkladá kus seba samej.
Lýdia Eckhardt môže byť hrdá na desiatky krásnych kolekcií, veľkolepé módne prehliadky, ocenenia doma i v zahraničí. Ona sama však za svoj najväčší úspech považuje skutočnosť, že jej dodnes zostali verné všetky zamestnankyne, s ktorými začínala 2. mája 1991.
Ocenenia:
V roku 1998 získala cenu Hospodárskeho klubu "Zlatý biatec ako najúspešnejšia podnikateľka.
V roku 2006 získala ocenenie za podnikateľský čin, ktoré jej udelil primátor mesta Bratislava.
záujmy
lyžovanie, tenis
motto
"Kto vstúpi do môjho domu, stáva sa mojim priateľom. Ak nie, nemôžem ho obliekať."